(Titulky k videu možno zapnúť v prehrávači YouTube vpravo dole na paneli s menu.)
Z vyše 3 miliónov nemeckých občanov Československa, ktorí tu žili koncom vojny, tu mohlo či muselo zostať zhruba 240 000 osôb. Do júla 1947 emigrovalo 96 000 komunistov a antifašistov.
Niektorí museli zostať, lebo boli nenahraditeľní pre obnovu priemyslu. Antifašisti lojálni k Československému štátu mohli zostať vo vlasti a získali štátne občianstvo. Čoskoro sa však objavili rôzne kategórie „antifašistov“. Komunisti mali vysoké šance zostať, no sociálni demokrati počas „divokého“ vyháňania ťažko získali nárok na pobyt, obzvlášť ak nevedeli po česky. Mešťania a majetní mali mizivé šance získať občianstvo, ak aj boli jasnými obeťami nacistického prenasledovania. Kto uviedol pri sčítaní ľudu v roku 1930 nemeckú národnosť, mal slabé vyhliadky, hoci to nehovorilo nič o lojalite k československému štátu.
Židom, ktorí trpeli pod nacistami najviac, bol návrat a obnovenie existencie sťažené natoľko, že sa väčšina z nich rozhodla emigrovať. Proti majetnejším Židom viedli komunistickí politici antisemitskú kampaň (napr. Václav Kopecký, neskorší komunistický minister financií).