(Titulky k videu možno zapnúť v prehrávači YouTube vpravo dole na paneli s menu.)
Slovenské národné povstanie vypuklo v auguste a trvalo do októbra 1944. Bolo namierené proti klérofašistickej vláde a jej väzbe na Nemeckú ríšu. Jeho cieľom bolo otvoriť krajinu blížiacim sa sovietskym vojskám. Povstania sa zúčastnili časti slovenskej armády a domáci aj zahraniční partizáni z rôznych krajín a národov, bolo v spojení s československou exilovou vládou v Londýne. Centrum povstania bolo na strednom Slovensku v okolí Banskej Bystrice. Rôzne povstalecké územia a skupiny boli slabo koordinované, čo výrazne prispelo k tomu, že ho nemecká armáda a jednotky SS čoskoro potlačili. Obe strany páchali pogromy na civilistov.
Nemecké obyvateľstvo na Slovensku po konci Povstania v strachu pred blížiacim sa sovietskym frontom evakuovali, niekedy pod nátlakom. Čím ďalej na východ, tým viac bola evakuácia kompletná a systematická. Zo Spiša a Hauerlandu (na strednom Slovensku) odišla väčšina obyvateľov. Vzopreli sa predovšetkým odhodlaní odporcovia nacistov.
Asi tretina evakuovaných Nemcov zo Slovenska (do Rakúska a Sudet) sa po konci vojny vracala späť do slovenskej vlasti v ťažkých podmienkach a ohrození. Väčšinu z nich hneď po návrate umiestnili v lágroch. Kto však z lágru utiekol, mal v porovnaní s Čechami a Moravou väčšie šance vrátiť sa do svojho rodinného domu. Napriek tomu, že ich domy už často obývali Slováci zo susedných či vypálených obcí. Títo ľudia však boli často ochotní získané domy vrátiť pôvodným obyvateľom. Úradné vysťahúvanie vracajúcich sa Nemcov bolo menej prísne než v Čechách. Oproti 33 000 ľuďom, ktorých vysídlili podľa Postupimskej dohody, mohlo okolo 20 000 zostať.